Naša zebra stepná Vilko odmietol odísť od svojho predchádzajúceho chovateľa bez svojho stáda somárov. Toto stádo sa postupne zužovalo aj zväčšovalo a dnes tvoria somáre neodmysliteľnú súčasť zvierat Malkia Parku.
Zatiaľ neadoptované
Farba somárov sa pohybuje od bielej po sivú až čiernu. Krátka vzpriamená hriva a chvost pripomínajúci skôr kravský než koňský sú tmavšie ako zostávajúce časti tela. Tmavý, tzv. úhorí, pás sa u niektorých plemien tiahne od hrivy až ku chvostu. Na chrbte v oblasti lopatiek ho križuje tmavý pruh, ktorý tak vytvára ramenný kríž. Ušnice súp na špičke tmavšie a niektoré zvieratá majú tmavšie pásy aj na nohách.
Plemená somárov sa nelíšia tak výrazne ako plemená koní. Odlišujú sa hlavne veľkosťou.
Veľké uši somárom pomáhajú nielen pri zachytávaní vzdialenejším zvukov, ale taktiež pri ochladzovaní krvi.
Zrenica kopytníkov má obdĺžnikovitú zreničku – lepšie horizontálne videnie. Oči umiestnené po bokoch hlavy umožňujú lepšie periférne videnie s uhlom 350º, avšak majú takzvané slepé body – miesto priamo pred hlavou a priamo za zadkom.
Vo voľnej prírode je samec teritoriálny. Samice a mláďatá žijú v skupinách majúcich zhruba 30 jedincov.
Somáre žijú v stádach, v ktorých vládne prísna hierarchia. Stádo je pre jedince výhodné – viac očí skôr vidí prípadného predátora. Pri nebezpečenstve sa dajú na útek, až pri priamom útoku hryzú a kopú.
Vodcom somárích stád, narozdiel od koní, býva stará samica. V stádach pravidelne dochádza ku výmenám žrebcov.
Mláďa je schopné postaviť sa na nohy čoskoro po pôrode. Chodia, aby mohli nasledovať matku a stádo. Somárica kojí svoje mladé 9 mesiacov. Jej mlieko obsahuje viac cukrov a menej tuku a bielkovín ako kravské.
Spolu s koňom je jediným domestifikovaným nepárnokopytníkom.
Somáre slúžili ľuďom ešte skôr než kone. Starí Egypťania ich používali pri stavbe pyramíd už tritisíc rokov pred našim letopočtom.
Mlieko somára je vraj výživnejšie ako kravské a egyptská panovníčka Kleopatra VII. sa v ňom kúpala pre udržanie hladkej pleti.
Krížením samca somára so samicou koňa vznikne neplodný mul, podobný koňovi, skrížením samice somára so samcom koňa vznikne mulica, podobná skôr somárovi.
Snáď ani nie je zviera, ktoré by sa vzhľadom na pracovný výkon uspokojilo s takým skromným živobytím ako somár.
Somár nie je prežúvavec, má len jednoduchý žalúdok.
Hoci sú somáre pomalšie ako kone, majú istotu a dokážu prenášať ťažké bremená aj po nerovnom teréne.
Naša zebra stepná Vilko odmietol odísť od svojho predchádzajúceho chovateľa bez svojho stáda somárov. Toto stádo sa postupne zužovalo aj zväčšovalo a dnes tvoria somáre neodmysliteľnú súčasť zvierat Malkia Parku.
Vo voľnej prírode je samec teritoriálny. Samice a mláďatá žijú v skupinách majúcich zhruba 30 jedincov.
Somáre žijú v stádach, v ktorých vládne prísna hierarchia. Stádo je pre jedince výhodné – viac očí skôr vidí prípadného predátora. Pri nebezpečenstve sa dajú na útek, až pri priamom útoku hryzú a kopú.
Vodcom somárích stád, narozdiel od koní, býva stará samica. V stádach pravidelne dochádza ku výmenám žrebcov.
Mláďa je schopné postaviť sa na nohy čoskoro po pôrode. Chodia, aby mohli nasledovať matku a stádo. Somárica kojí svoje mladé 9 mesiacov. Jej mlieko obsahuje viac cukrov a menej tuku a bielkovín ako kravské.
Spolu s koňom je jediným domestifikovaným nepárnokopytníkom.
Somáre slúžili ľuďom ešte skôr než kone. Starí Egypťania ich používali pri stavbe pyramíd už tritisíc rokov pred našim letopočtom.
Mlieko somára je vraj výživnejšie ako kravské a egyptská panovníčka Kleopatra VII. sa v ňom kúpala pre udržanie hladkej pleti.
Krížením samca somára so samicou koňa vznikne neplodný mul, podobný koňovi, skrížením samice somára so samcom koňa vznikne mulica, podobná skôr somárovi.
Snáď ani nie je zviera, ktoré by sa vzhľadom na pracovný výkon uspokojilo s takým skromným živobytím ako somár.
Somár nie je prežúvavec, má len jednoduchý žalúdok.
Hoci sú somáre pomalšie ako kone, majú istotu a dokážu prenášať ťažké bremená aj po nerovnom teréne.
Farba somárov sa pohybuje od bielej po sivú až čiernu. Krátka vzpriamená hriva a chvost pripomínajúci skôr kravský než koňský sú tmavšie ako zostávajúce časti tela. Tmavý, tzv. úhorí, pás sa u niektorých plemien tiahne od hrivy až ku chvostu. Na chrbte v oblasti lopatiek ho križuje tmavý pruh, ktorý tak vytvára ramenný kríž. Ušnice súp na špičke tmavšie a niektoré zvieratá majú tmavšie pásy aj na nohách.
Plemená somárov sa nelíšia tak výrazne ako plemená koní. Odlišujú sa hlavne veľkosťou.
Veľké uši somárom pomáhajú nielen pri zachytávaní vzdialenejším zvukov, ale taktiež pri ochladzovaní krvi.
Zrenica kopytníkov má obdĺžnikovitú zreničku – lepšie horizontálne videnie. Oči umiestnené po bokoch hlavy umožňujú lepšie periférne videnie s uhlom 350º, avšak majú takzvané slepé body – miesto priamo pred hlavou a priamo za zadkom.
Spolu s koňom je jediným domestifikovaným nepárnokopytníkom.
Somáre slúžili ľuďom ešte skôr než kone. Starí Egypťania ich používali pri stavbe pyramíd už tritisíc rokov pred našim letopočtom.
Mlieko somára je vraj výživnejšie ako kravské a egyptská panovníčka Kleopatra VII. sa v ňom kúpala pre udržanie hladkej pleti.
Krížením samca somára so samicou koňa vznikne neplodný mul, podobný koňovi, skrížením samice somára so samcom koňa vznikne mulica, podobná skôr somárovi.
Snáď ani nie je zviera, ktoré by sa vzhľadom na pracovný výkon uspokojilo s takým skromným živobytím ako somár.
Somár nie je prežúvavec, má len jednoduchý žalúdok.
Hoci sú somáre pomalšie ako kone, majú istotu a dokážu prenášať ťažké bremená aj po nerovnom teréne.