Vyznačuje sa širokou hlavou, veľkými očami, špicatým ňufákom, dlhými nohami, tenkým zužujúcim sa chvostom a žíhaným vzorom srsti. Mäkká srsť je svetlošedá až žltkastohnedá so striedavými, slabo ohraničenými svetlými a tmavými pásmi na chrbte. Hlava je väčšinou biela a spodná časť je pokrytá riedko tmavočerveno-hnedou srsťou, pričom tmavá koža pod ňou presvitá.Chvost je zakončený čiernou špičkou.
Na život v piesčitom a horúcom prostredí sú prispôsobené – tmavá srsť okolo očí pohlcuje slnečné žiarenie a chráni im oči, uši sú pred pieskom a nečistotami chránené hustou srsťou.
Dlhými pazúrmi si surikaty vyhrabávajú tunely, kam sa schovávajú v prípade nebezpečenstva (dravé vtáky) a taktiež v podzemných chodbách prespia chladnú noc – tlačia sa na seba a navzájom sa zohrievajú.
Surikaty prirodzene vytvárajú skupiny, tzv. klany. Vo voľnej prírode skupina môže mať 20 až 50 členov.
Žitie v spoločenstve im zabezpečuje väčšiu možnosť prežitia. Zostať sám (hlavne v priebehu noci) môže byť pre tohto živočícha život ohrozujúce, nakoľko by sa nemal počas chladných nocí v Afrike s kým zahrievať, a ani sa kam schovať. Každá surikata má svoju konkrétnu úlohu, ktorá slúži na prospech celej skupiny.
Často ich vídať stáť na zadných labkách a rozhliadať sa – takto strážia svoje územie a rodinu.
Pri nebezpečenstve vydávajú varovné pískanie.
Právo mať mláďatá má len dominantná samica v skupine. Mláďatá prichádzajú na svet slepé a holé. Po niekoľkých dňoch sú odstavené a matka opúšťa noru, pričom o mláďatá sa začnú starať “pestúnky”. Mladé surikaty opustia noru po troch týždňoch. Samice zoznamujú mláďatá s potravou tak, že im v papuli prinášajú na ochutnanie sústa žrádla, ktoré našli. Po dvoch mesiacoch sa mladé surikaty plne začlenia do skupiny a chodia loviť.
Dokážu uloviť a zneškodniť jedovaté hady a škorpióny, a preto ich obyvatelia Afriky nechávajú žiť v okolí svojich obydlí.
Surikaty sa živia hlavne hmyzom, ale pojedajú aj malé cicavce, vajcia, plazy, rastliny. Nenechajte sa zmiasť ich milým vzhľadom, vedia poriadne pohrýzť.
Dospelá surikata dokáže behom sekundy odhádzať množstvo piesku, ktoré sa hmotnosťou vyrovná jej vlastnému telu.
Aj keď právo mať mladé má len dominantná samica v skupine, dojčiť môžu aj iné samice, ktorým sa tvorí mlieko. Dominantná samica mláďatá pomerne rýchlo opúšťa, aby čo najskôr mohla byť opäť gravidná a mať ďalšie potomstvo.
