Mautzi sa spolu s Falcom narodila v súkromnej ZOO v Rakúsku už bielym rodičom. Žiaľ, nemali pre ne miesto a tak ich potrebovali umiestniť inam. Ako pár mesačné mláďatá sa ani oni nevyhli kontaktu s návštevníkmi/sponzormi. Našťastie mali dopriatu rodičovskú lásku a boli s matkou až kým neprišli do Malkia Parku. U nás, samozrejme, neprichádzajú do priameho kontaktu ani s ošetrovateľmi.
Mautzi a Falco k nám prišli ako cca 7 mesačné divoké / nekontaktné mláďatá. Biela tigrica Carmen konečne mala kamošov na hranie a na spolunažívanie.
Falco v sobotu 24. 8. 2019 v istom záchvate (ktorý sa nedá potvrdiť či bol epileptický) išiel k vode, ktorá sa mu stala osudnou. Nateraz je dôvodom jeho smrti nešťastné utopenie. Pri pitve však bola u neho zistená ďalšia veľmi vážna vrodená srdečná vada.
Mautzi sa o svoj výbeh delí s Carmen.
Za ADOPČNÝ PRÍSPEVOK na Mautzi ďakujeme:
Branislavovi Mikulovi,
Benovi Pribylincovi
Červenozlatisté sfarbenie srsti tigra s typickým čiernym pruhovaním dáva človeku pocit, že je výrazný a nie je možné ho prehliadnuť. Avšak práve toto sfarbenie ho vynikajúco maskuje a chráni v jeho prirodzenom prostredí tienistých lesov a pralesov. Tiger má svalnaté telo so silnými prednými končatinami. Chvost dosahuje až polovicu dĺžky jeho tela. Jeho sfarbenie srsti kolíše medzi odtieňmi oranžovej s bielym bruchom, nadočnicovými oblúkmi a lícami a výraznými zvislými čiernymi pruhmi. Pruhy sú u každého jednotlivca jedinečné. Vzor tigrej srsti je stále viditeľný, aj keď je zviera oholené.
Tiger je samotárske zviera. Loví prevažne v noci a svoju korisť zaťahuje do húštin a jej zvyšky pokrýva lístím, aby sa ku nim neskôr vrátil.
Svoje teritórium si značkuje silne zapáchajúcim močom a výlučkami pachovým žliaz. Svoje pazúre si brúsi o kôru stromov, čo tiež pôsobí ako výstraha pre ostatné tigre.
V období párenia spolu samec a samica strávia zhruba 70 dní, pričom potom sa samec vracia na svoje územie. Už čerstvo narodené mláďatá majú typické pruhovanie na kožúšku, aj keď sú ešte 10 dní slepé. Asi 8 týždňov sa živia materským mliekom, potom im začne matka postupne predkladať kusy koristi či vopred zneškodnenú korisť, ktorú sa majú naučiť usmrtiť. Vo veku jedenásť mesiacov sa vydávajú na lov, pričom pod dozorom matky zostávajú ešte ďalší rok. Samice si obvykle nájdu teritórium v blízkosti svojej matky, samce putujú ďalej.
Vo voľnej prírode ich žije okolo 2500. Bengálsky tiger je napriek tomu najpočetnejší tigrí poddruh, čo je alarmujúci aktuálny stav. Kedysi bolo 9 poddruhov tigrov: Bengálsky, Sibírsky, Indočínsky, Juhočínsky, Sumatranský, Malajský, Kaspický, Jávsky a Balijský. Z nich sú posledné tri úplne vyhynuté, jeden je vo voľnej prírode vyhynutý a zvyšok sú ohrozené druhy.
Tigre majú 30 zubov, ich zuby ale nie sú schopné mäso rozžuť úplne, a preto ho prehĺtajú vo veľkých kusoch.
Dospelý tiger je schopný počas jednej noci zožrať až 31 kg mäsa.
Dokáže uloviť zviera až dvakrát tak veľké ako je on sám.
Tigre sa počas horúcich dní radi ochladzujú vo vode.
Biely tiger nie je albín. Albín nemá pigment, je celý biely, má červené oči. Biele tigre sú leucistickou formou tigra indického – majú menej pigmentu, ale na svetlom podklade srsti majú pásy a modré oči.
Prvý biely tiger bol v prírode odchytený v Indii v roku 1951 a dostal sa do súkromnej zbierky maharadžu z Rewy. Aby sa dosiahlo biele potomstvo tigrov, boli biele jedince krížené medzi sebou (rodičia s potomstvom, súrodenci). Použitie tak blízkej príbuzenskej plemenitby malo za následok rôzne viditeľné aj skryté vady (škúlenie, problémy s chrbticou, obličkami, pečeňou, srdečné vady…).
Mautzi sa spolu s Falcom narodila v súkromnej ZOO v Rakúsku už bielym rodičom. Žiaľ, nemali pre ne miesto a tak ich potrebovali umiestniť inam. Ako pár mesačné mláďatá sa ani oni nevyhli kontaktu s návštevníkmi/sponzormi. Našťastie mali dopriatu rodičovskú lásku a boli s matkou až kým neprišli do Malkia Parku. U nás, samozrejme, neprichádzajú do priameho kontaktu ani s ošetrovateľmi.
Mautzi a Falco k nám prišli ako cca 7 mesačné divoké / nekontaktné mláďatá. Biela tigrica Carmen konečne mala kamošov na hranie a na spolunažívanie.
Falco v sobotu 24. 8. 2019 v istom záchvate (ktorý sa nedá potvrdiť či bol epileptický) išiel k vode, ktorá sa mu stala osudnou. Nateraz je dôvodom jeho smrti nešťastné utopenie. Pri pitve však bola u neho zistená ďalšia veľmi vážna vrodená srdečná vada.
Mautzi sa o svoj výbeh delí s Carmen.
Tiger je samotárske zviera. Loví prevažne v noci a svoju korisť zaťahuje do húštin a jej zvyšky pokrýva lístím, aby sa ku nim neskôr vrátil.
Svoje teritórium si značkuje silne zapáchajúcim močom a výlučkami pachovým žliaz. Svoje pazúre si brúsi o kôru stromov, čo tiež pôsobí ako výstraha pre ostatné tigre.
V období párenia spolu samec a samica strávia zhruba 70 dní, pričom potom sa samec vracia na svoje územie. Už čerstvo narodené mláďatá majú typické pruhovanie na kožúšku, aj keď sú ešte 10 dní slepé. Asi 8 týždňov sa živia materským mliekom, potom im začne matka postupne predkladať kusy koristi či vopred zneškodnenú korisť, ktorú sa majú naučiť usmrtiť. Vo veku jedenásť mesiacov sa vydávajú na lov, pričom pod dozorom matky zostávajú ešte ďalší rok. Samice si obvykle nájdu teritórium v blízkosti svojej matky, samce putujú ďalej.
Vo voľnej prírode ich žije okolo 2500. Bengálsky tiger je napriek tomu najpočetnejší tigrí poddruh, čo je alarmujúci aktuálny stav. Kedysi bolo 9 poddruhov tigrov: Bengálsky, Sibírsky, Indočínsky, Juhočínsky, Sumatranský, Malajský, Kaspický, Jávsky a Balijský. Z nich sú posledné tri úplne vyhynuté, jeden je vo voľnej prírode vyhynutý a zvyšok sú ohrozené druhy.
Tigre majú 30 zubov, ich zuby ale nie sú schopné mäso rozžuť úplne, a preto ho prehĺtajú vo veľkých kusoch.
Dospelý tiger je schopný počas jednej noci zožrať až 31 kg mäsa.
Dokáže uloviť zviera až dvakrát tak veľké ako je on sám.
Tigre sa počas horúcich dní radi ochladzujú vo vode.
Biely tiger nie je albín. Albín nemá pigment, je celý biely, má červené oči. Biele tigre sú leucistickou formou tigra indického – majú menej pigmentu, ale na svetlom podklade srsti majú pásy a modré oči.
Prvý biely tiger bol v prírode odchytený v Indii v roku 1951 a dostal sa do súkromnej zbierky maharadžu z Rewy. Aby sa dosiahlo biele potomstvo tigrov, boli biele jedince krížené medzi sebou (rodičia s potomstvom, súrodenci). Použitie tak blízkej príbuzenskej plemenitby malo za následok rôzne viditeľné aj skryté vady (škúlenie, problémy s chrbticou, obličkami, pečeňou, srdečné vady…).
Červenozlatisté sfarbenie srsti tigra s typickým čiernym pruhovaním dáva človeku pocit, že je výrazný a nie je možné ho prehliadnuť. Avšak práve toto sfarbenie ho vynikajúco maskuje a chráni v jeho prirodzenom prostredí tienistých lesov a pralesov. Tiger má svalnaté telo so silnými prednými končatinami. Chvost dosahuje až polovicu dĺžky jeho tela. Jeho sfarbenie srsti kolíše medzi odtieňmi oranžovej s bielym bruchom, nadočnicovými oblúkmi a lícami a výraznými zvislými čiernymi pruhmi. Pruhy sú u každého jednotlivca jedinečné. Vzor tigrej srsti je stále viditeľný, aj keď je zviera oholené.
Vo voľnej prírode ich žije okolo 2500. Bengálsky tiger je napriek tomu najpočetnejší tigrí poddruh, čo je alarmujúci aktuálny stav. Kedysi bolo 9 poddruhov tigrov: Bengálsky, Sibírsky, Indočínsky, Juhočínsky, Sumatranský, Malajský, Kaspický, Jávsky a Balijský. Z nich sú posledné tri úplne vyhynuté, jeden je vo voľnej prírode vyhynutý a zvyšok sú ohrozené druhy.
Tigre majú 30 zubov, ich zuby ale nie sú schopné mäso rozžuť úplne, a preto ho prehĺtajú vo veľkých kusoch.
Dospelý tiger je schopný počas jednej noci zožrať až 31 kg mäsa.
Dokáže uloviť zviera až dvakrát tak veľké ako je on sám.
Tigre sa počas horúcich dní radi ochladzujú vo vode.
Biely tiger nie je albín. Albín nemá pigment, je celý biely, má červené oči. Biele tigre sú leucistickou formou tigra indického – majú menej pigmentu, ale na svetlom podklade srsti majú pásy a modré oči.
Prvý biely tiger bol v prírode odchytený v Indii v roku 1951 a dostal sa do súkromnej zbierky maharadžu z Rewy. Aby sa dosiahlo biele potomstvo tigrov, boli biele jedince krížené medzi sebou (rodičia s potomstvom, súrodenci). Použitie tak blízkej príbuzenskej plemenitby malo za následok rôzne viditeľné aj skryté vady (škúlenie, problémy s chrbticou, obličkami, pečeňou, srdečné vady…).