Primárne ide o živočícha aktívneho hlavne v noci s vrcholom aktivity pred svitaním, deň trávi odpočinkom v hustom poraste, zriedkavo je možné vidieť ho počas dňa.
Klokan parma žije vo voľnej prírode najčastejšie samotársky. Zaznamenaná je aj tvorba diád či triád. Triádu väčšinou tvorí jeden samec a dve samice. Takéto správanie je typické pre malé druhy žijúce v hustej vegetácii, ktorých potrava je roztrúsená alebo je potrebné sa za ňou presúvať.
Samica je monovulárna, čo znamená, že produkuje 1 vajíčko za jeden estrálny cyklus. Kengura parma je polyestrálna (ruja sa opakuje pravidelne počas roka). Mláďa vo vaku zostáva 9 až 12 mesiacov. Za vhodných podmienok samica po pôrode, na 105. deň, prichádza znovu do estra. Ak je v tomto čase párenie úspešné, dochádza k embryonálnej diapauze a vývoj nového embrya sa oneskorí. Po tom, čo predchádzajúce mláďa opustí vak, sa embryonálny vývoj opäť rozbehne. Niektoré samice rodia už 6 až 11 dní po tom, čo predchádzajúce mláďatá opustí vak. Matka môže znovu porodiť, keď je mláďa mimo vaku, ale nie úplne odstavené.
Na trvalo opúšťa mláďa vak vo veku cca 7 mesiacov. K úplnému odstaveniu dochádza vo veku 9 až 12 mesiacov. V tomto čase už môže mať až 50% váhy dospelého jedinca.

Kengura parma bola určitý čas považovaná za druh v prírode vyhynutý. Preto sa začali pokusy znovu odchovať voľne žijúce populácie zvierat, ktoré boli skôr dovezené na Nový Zéland a z chovu zoologických záhrad. Voľne žijúce zvieratá však boli opätovne nájdené na pobreží Nového Južného Walesu.
Mláďa sa vo vaku nerodí. Narodí sa ako nevyvinutý zárodok a po narodení sa za pomoci matky vyšplhá do vaku.
Nie je žiadny rozdiel medzi kengurou a klokanom. Slovo klokan sa oficiálne používa v češtine a chorvátštine, v slovenskom jazyku je to len hovorové označenie.
V slovenskom jazyku správny názov kengura (používaný aj v ostatných jazykoch) je odvodený od slova “ganguuru” z jazyka pôvodných obyvateľov označujúci kenguru sivú, alebo veľkú.