Serval je vysoké a štíhle zviera, ktoré sa podobá psovi s hlavou mačky. Má veľké, na konci zagulatené uši a kožušinu takmer rovnako sfarbenú ako gepard štíhly. Vysoké nohy, relatívne najdlhšie zo všetkých mačkovitých šeliem, mu umožňujú ľahko sa pohybovať vo vysokej tráve savany. Sfarbenie je krémové alebo nažltlé s čiernymi fľakmi, existuje však aj čierna melanická forma. Čierne sfarbení jedinci sa vyskytujú hlavne v horských oblastiach Kene a Etiópie.
Typický obyvateľ saván, ktorého najčastejšie vidieť v miestach s hustou vegetáciou či pri vodných tokoch, sa rád sťahuje aj do mokradí, kde sa uplatnia jeho dlhé nohy. Je to výborný plavec, dokáže sa aj šplhať. Avšak väčšinu života trávi na zemi.
Žije samotársky a svoje teritórium si stráži a značkuje močom.
Samice mávajú aj dva vrhy v jednom roku. Mláďatá sa rodia úplne bezmocné, drobné a slepé. Po desiatich týždňoch mláďatá dosahujú veľkosť matky. Matka ich kojí až 7 mesiacov a zostáva s nimi, pokým sa neosamostatnia. Mláďatá zostávajú určitý čas v matkinom revíre, no časom ich odtiaľ matka vyženie. Ak si serval nájde revír, ktorý obháji, zostáva v ňom veľa rokov.
Skáče až do vzdialenosti 4 m (pri love cicavcov) a do výšky 2–3 m (pri love vtákov). Bežať dokáže až rýchlosťou 80 km/hod.
Úspešnosť lovu je až 50%.
Jeho najväčším konkurentom býva karakal (ten sa však zdržuje na suchších miestach) a nepriateľom hyeny, levy či leopardy.
Ak sa korisť nachádza pod zemou, vyhrabe ju a uloví. Pazúry na predných labách vie využiť ako „háky“, ktorými prehľadáva dutiny a nory.
Servala chová čoraz viac ľudí v domácnosti, keďže je to mačkovitá šelma menšieho vzrastu a dokáže si ľahko zvyknúť na ľudí. Odobraté mláďatá síce ľahko skrotnú, ale sú stále nebezpečné (hlavne pre deti). Často ich chovajú arabskí šejkovia a dokonca ich zvyknú krížiť aj s domácimi mačkami. Vzniknuté plemeno sa nazýva savanská mačka.
