Kapybara močiarna

Hydrochoerus hydrochaeris

Sem vložte text nadpisu

Capybara
Bez vody by to nešlo

Kapybary žijú prirodzene v skupinách, čo zachovávame aj v našom parku. Súčasťou výbehu našich kapybár je rozsiahle jazierko so šachorinou, bahnitými krajmi pri vode, čo je pre kapybaru močiarnu ideálne prostredie. Počas teplých dní si môžu kedykoľvek zaplávať v jazierku, pískajú tam od radosti, potápajú sa a hrajú, taktiež môžu preskúmavať šachorinu po okrajoch jazierka. Majú možnosť vyhrievať sa na brehoch, aj sa schovať do tieňa prístreškov a stromov.

Cez chladné jesenné a zimné obdobie už jazierko nevyužívajú, užívajú si teplo vykurovaných domčekov.

Je to najväčší žijúci hlodavec na svete. Hlava je ťažká, s tupým štvorhranným ňufákom a štetinatým horným pyskom. Oči sú položené vysoko na hlave, aby kapybara dobre videla aj pri plávaní. Telo je zavalité a súdkovité, podobné diviačiemu. Srsť je krátka a štetinatá, riedke šedo-hnedé chlpy majú červenkastý nádych. Končatiny sú krátke a hrubé, veľmi dobre prispôsobené na plávanie. Na predných končatinách sú vždy štyri kopýtkovité prsty, na zadných len tri. Medzi prstami je badateľná krátka plávacia blana.
Oči, nozdry a uši má kapybara navrchu hlavy uložené v jednej rovine, čo umožňuje kapybarám dýchať bez toho, aby vysúvali oči a ušnice nad vodnú hladinu.
Najväčšie dominantné samce majú pri koreni nosa čierno sa lesknúcu pachovú kožnú žľazu zvanú „morillo“, ktorá v období rozmnožovania produkuje belavý sekrét. Ten kapybary využívajú ku značkovaniu. Podobné žľazy, ale podstatne menšie, majú aj samice.
Kapybary sú vynikajúci plavci a pod vodou vydržia až päť minút, pričom túto schopnosť využívajú ako únik pred predátormi. Ak je to treba, kapybara môže vo vode aj spať, z vody jej trčí len nos.

Kapybara močiarna

Hydrochoerus hydrochaeris

Capinka a jej dcéry
Capybara
Bez vody by to nešlo

Dátum narodenia

Capinka: 23. 05. 2014
Jej dcéry: 13. 02. 2021

RAD

Hlodavce

čeľaď

Kapybarovité

DĽŽKA TELA

100-130 cm

VÝŠKA

v kohútiku 50-60 cm

HMOTNOSŤ

50-70 kg

DĽŽKA ŽIVOTA

5-10 rokov

DĽŽKA GRAVIDITY

120-150 dní

POČET MLÁĎAT

2-7

Výskyt

Južná Amerika

Potrava

rastlinná

Kapybary žijú prirodzene v skupinách, čo zachovávame aj v našom parku. Súčasťou výbehu našich kapybár je rozsiahle jazierko so šachorinou, bahnitými krajmi pri vode, čo je pre kapybaru močiarnu ideálne prostredie. Počas teplých dní si môžu kedykoľvek zaplávať v jazierku, pískajú tam od radosti, potápajú sa a hrajú, taktiež môžu preskúmavať šachorinu po okrajoch jazierka. Majú možnosť vyhrievať sa na brehoch, aj sa schovať do tieňa prístreškov a stromov.

Cez chladné jesenné a zimné obdobie už jazierko nevyužívajú, užívajú si teplo vykurovaných domčekov.

Je to najväčší žijúci hlodavec na svete. Hlava je ťažká, s tupým štvorhranným ňufákom a štetinatým horným pyskom. Oči sú položené vysoko na hlave, aby kapybara dobre videla aj pri plávaní. Telo je zavalité a súdkovité, podobné diviačiemu. Srsť je krátka a štetinatá, riedke šedo-hnedé chlpy majú červenkastý nádych. Končatiny sú krátke a hrubé, veľmi dobre prispôsobené na plávanie. Na predných končatinách sú vždy štyri kopýtkovité prsty, na zadných len tri. Medzi prstami je badateľná krátka plávacia blana.
Oči, nozdry a uši má kapybara navrchu hlavy uložené v jednej rovine, čo umožňuje kapybarám dýchať bez toho, aby vysúvali oči a ušnice nad vodnú hladinu.
Najväčšie dominantné samce majú pri koreni nosa čierno sa lesknúcu pachovú kožnú žľazu zvanú „morillo“, ktorá v období rozmnožovania produkuje belavý sekrét. Ten kapybary využívajú ku značkovaniu. Podobné žľazy, ale podstatne menšie, majú aj samice.
Kapybary sú vynikajúci plavci a pod vodou vydržia až päť minút, pričom túto schopnosť využívajú ako únik pred predátormi. Ak je to treba, kapybara môže vo vode aj spať, z vody jej trčí len nos.

sledujte nás

Vytvorilo