Sú to veľké, takmer úplne čierne vtáky s najdlhším krkom zo všetkých labutí v porovnaní s veľkosťou tela. Ich charakteristické čierne perie je lemované sivými pierkami a na krídlach nariasené. Jasne biele letky sú viditeľné iba počas letu vtáka. Zobák je veľký s oranžovo-červeným a bielym pásikom na špičke.
Cíti sa dobre takmer všade, kde je dostatočne vlhko. Je to vynikajúci letec, ktorý dokáže preletieť aj celý austrálsky kontinent s občasnými zastávkami, na ktorých jej stačia len dočasné vodné zdroje. Na zvlášť priaznivých miestach dokážu labute zostať po celý rok. Patria ku najprispôsobivejším vtákom.
Stavia si veľké hniezdo tak, že sa jedna jeho strana takmer dotýka vody. Príležitostne hniezdi aj v mokradiach, alebo si stavia hniezdo tak, že pláve na vode. Je menej agresívna voči členom svojho druhu ako iné labute a niekedy hniezdi aj 10 000 jedincov na jednom mieste s pravidelnými rozostupmi hniezd. Mláďatá sa rodia v dvoj- až trojdňových intervaloch. Jeden rodič ich vedie na vodu, kým druhý sa stará o zvyšok znášky. Keď sa vyliahnu všetky mladé, celá rodina sa stretne na vode.
Nie je vzácnosťou, keď v období hniezdenia pláva na hladine jazera hniezdo plné malých labutí. Labuť čierna síce svoje hniezdo obyčajne pripevňuje k rastlinám na brehu, no stáva sa, že sa hniezdo odtrhne.
Do Európy doviezli prvé labute čierne v polovici 18. storočia. V Anglicku ich najskôr považovali za symbol nešťastia.
Labute čierne tiahnu spravidla v noci, v pravidelných formáciách a vo veľkých výškach.
