Dežo je samec lamy alpaky, ktorý je v stáde s lamami krotkými. Má rád o všetkom prehľad napriek tomu, že je to (kvôli svojmu druhu) najmenšia lama v stáde. Lamy alpaky sa tešia čoraz väčšej obľube aj u súkromných chovateľov.
Srsťou je veľmi jemná, rovnomerná vlna. Nie je takmer žiadny rozdiel medzi podsadou a pesíkmi. Vlna neustále dorastá. Vďaka svojej neobyčajne dlhej srsti je výborne prispôsobená na život vo veľkých výškach. Farba je rôznorodá – od čisto bielej po hnedočiernu, niekedy s bielymi a hnedými škvrnami. V papuli s rozpoleným horným pyskom má stále dorastajúce rezáky nachádzajúce sa v dolnej čelusti, vďaka ktorým môže spásať najrôznejšie druhy rastlín. Mláďa má najčastejšie jemnú, krémovo sfarbenú srsť, ktorá postupne tmavne.
Nedošľapuje len na konce prstov s kopýtkami, ale na pružný mozoľ pokrývajúci zospodu tri prstové články. Môže teda bezpečne chodiť po skalách, ale aj na mäkkej pôde.
Je to stádové zviera s dennou aktivitou.
Pôrodná hmotnosť (cca 1 kg) sa počas deviatich mesiacov kojenia zvýši na 30 kg. Hodinu po narodení je mláďa schopné vstať a chodiť.
Divokí predkovia lamy alpaky – lamy vikune – žijú v háremoch, ktoré tvorí dospelý samec vodca, niekoľko samíc a ich mláďatá. Tieto háremy sa príležitostne združujú do väčších stád. So samicami sa pári iba dominantný samec, čiže o postavenie vodcu háremu sa vedú časté a tvrdé súboje. V zajatí rozmnožovanie riadia ľudia a zvyčajne držia jedince oboch pohlaví oddelene a k páreniu púšťajú len vybraných samcov. SAmica je schopná páriť sa takmer hneď po pôrode, ale zväčša mávajú jedno mláďa každé dva roky. Pri polodivokom spôsobe chovu v Južnej Amerike je plodnosť pomerne nízka. Veľmi často dochádza k potratom a mnoho mláďat umiera takmer hneď po narodení. Dôvodom je predovšetkým chudobná ponuka potravy.
Hospodársky chovaných zvierat sú milióny kusov a ich popularita a dopyt po nich stále rastie.
Patrí medzi dva zdomácnené druhy lám. Druhou je lama krotká.
Alpaky ľudia chovajú aj vo vysokých horách, kde predstavujú jediné odvetvie hospodárstva, ktoré sa v tamojších podmienkach vypláca. Je tam totiž veľmi chudobná vegetácia, drsné podnebie a pomerne riedky vzduch.
Všetci príslušníci čeľade ťavovitých sú medzi cicavcami výnimočný tým, že majú červené krvinky oválneho (nie okrúhleho) tvaru.
Dežo je samec lamy alpaky, ktorý je v stáde s lamami krotkými. Má rád o všetkom prehľad napriek tomu, že je to (kvôli svojmu druhu) najmenšia lama v stáde. Lamy alpaky sa tešia čoraz väčšej obľube aj u súkromných chovateľov.
Je to stádové zviera s dennou aktivitou.
Pôrodná hmotnosť (cca 1 kg) sa počas deviatich mesiacov kojenia zvýši na 30 kg. Hodinu po narodení je mláďa schopné vstať a chodiť.
Divokí predkovia lamy alpaky – lamy vikune – žijú v háremoch, ktoré tvorí dospelý samec vodca, niekoľko samíc a ich mláďatá. Tieto háremy sa príležitostne združujú do väčších stád. So samicami sa pári iba dominantný samec, čiže o postavenie vodcu háremu sa vedú časté a tvrdé súboje. V zajatí rozmnožovanie riadia ľudia a zvyčajne držia jedince oboch pohlaví oddelene a k páreniu púšťajú len vybraných samcov. SAmica je schopná páriť sa takmer hneď po pôrode, ale zväčša mávajú jedno mláďa každé dva roky. Pri polodivokom spôsobe chovu v Južnej Amerike je plodnosť pomerne nízka. Veľmi často dochádza k potratom a mnoho mláďat umiera takmer hneď po narodení. Dôvodom je predovšetkým chudobná ponuka potravy.
Hospodársky chovaných zvierat sú milióny kusov a ich popularita a dopyt po nich stále rastie.
Patrí medzi dva zdomácnené druhy lám. Druhou je lama krotká.
Alpaky ľudia chovajú aj vo vysokých horách, kde predstavujú jediné odvetvie hospodárstva, ktoré sa v tamojších podmienkach vypláca. Je tam totiž veľmi chudobná vegetácia, drsné podnebie a pomerne riedky vzduch.
Všetci príslušníci čeľade ťavovitých sú medzi cicavcami výnimočný tým, že majú červené krvinky oválneho (nie okrúhleho) tvaru.
Srsťou je veľmi jemná, rovnomerná vlna. Nie je takmer žiadny rozdiel medzi podsadou a pesíkmi. Vlna neustále dorastá. Vďaka svojej neobyčajne dlhej srsti je výborne prispôsobená na život vo veľkých výškach. Farba je rôznorodá – od čisto bielej po hnedočiernu, niekedy s bielymi a hnedými škvrnami. V papuli s rozpoleným horným pyskom má stále dorastajúce rezáky nachádzajúce sa v dolnej čelusti, vďaka ktorým môže spásať najrôznejšie druhy rastlín. Mláďa má najčastejšie jemnú, krémovo sfarbenú srsť, ktorá postupne tmavne.
Nedošľapuje len na konce prstov s kopýtkami, ale na pružný mozoľ pokrývajúci zospodu tri prstové články. Môže teda bezpečne chodiť po skalách, ale aj na mäkkej pôde.
Hospodársky chovaných zvierat sú milióny kusov a ich popularita a dopyt po nich stále rastie.
Patrí medzi dva zdomácnené druhy lám. Druhou je lama krotká.
Alpaky ľudia chovajú aj vo vysokých horách, kde predstavujú jediné odvetvie hospodárstva, ktoré sa v tamojších podmienkach vypláca. Je tam totiž veľmi chudobná vegetácia, drsné podnebie a pomerne riedky vzduch.
Všetci príslušníci čeľade ťavovitých sú medzi cicavcami výnimočný tým, že majú červené krvinky oválneho (nie okrúhleho) tvaru.