Vo všeobecnosti má mangusta svetlejšie odlesky na podbrušku a brade a huňatý chvost. Pohlavný dimorfizmus nie je zreteľný.
Južnejšie žijúce mangusty bývajú väčšie, majú žltú alebo červenkastú, dlhšiu srsť a dlhší chvost s charakteristickou bielou špičkou. Severské poddruhy inklinujú k menšej veľkosti, sivému sfarbeniu, sivej alebo tmavšej sivej špičke chvosta a kratšej srsti vhodnejšej pre teplejšie podnebie.
Mangusty žijú v rodinných skupinách (zväčša 3-10 jedincov), ktoré môžu mať aj 20 či 40 členov. Hierarchia je pevne stanovená. Rozmnožuje sa iba dominantný pár. Podriadení jedinci pomáhajú s výchovou mláďat. Noci trávia mangusty v norách, pričom často využívajú aj nory veveričiek kapských. Pričom týchto hlodavcov taktiež upozorňujú na blížiace sa nebezpečenstvo, keďže hliadkujú podobne ako surikaty. Spoločne sa delia aj o údržbu tunela.
Samica mláďatá rodí do nory, pričom ich odstavuje v desiatom týždni veku. V desiatom mesiaci dosahujú veľkosť dospelých jedincov.
Ich predátormi sú dravé vtáky, hady a šakaly. Keď sa mangusta líščia vyľaká, vrčí a vylučuje z análnych žliaz. Môže tiež štekať či mrnčať, aj keď ide o výnimky, pretože mangusta je zvyčajne tichá a komunikuje o nálade a stave prostredníctvom pohybov chvosta.
Systém tunelov má veľa vchodov, v blízkosti ktorých si mangusta robí svoje latríny.
