Gino je krotký papagáj senegálsky, ktorý zbožňuje kešu oriešky. Po pár minútach sa veľmi rýchlo “oťuká” a nechá sa bez problémov hladkať aj cudzím ľuďom. Na svojich ošetrovateľov hneď po príchode nalietava a vyžaduje si hladkanie. Je veľmi kontaktný a prítomnosť ľudí má rád.
Má čiernu hlavu, zelený chrbát a hrdlo a žlté brucho a kostrč. Zelené perie na hrudi vstupuje do žltého peria v typickom tvare písmena “V”. Zobák aj nohy sú šedé. Dúhovka je oranžová.
Samec je zvyčajne väčší a ťažší ako samica. Samica má menšiu hlavu a užší zobák a zelené perie zasahujúce do žltého peria v tvare “V” v prednej časti tela jej zasahuje až medzi nohy a nekončí uprostred hrudi ako u samcov.
Obýva savanové porasty a otvorené lesy. Žije v pároch alebo malých kŕdľoch do 20 jedincov. Vo voľnej prírode je veľmi nenápadný, v zelených korunách stromov je náročné ho zbadať.
Hniezdi v dutinách stromov, najmä baobabov, vysoko nad zemou. Na znáške sedí samica. Samec jej, a neskôr aj mláďatám, prináša potravu a chráni hniezdo pred votrelcami. Samica v hniezde zostáva väčšinou až do 4. týždňa veku mláďat, kedy majú už mláďatá dostatok peria na tepelnú izoláciu. Mláďatá vylietavajú zhruba v 9. týždni veku.
Napriek drobnému vzrastu má povahové črty veľkých papagájov. Je zvedavý, rád sa šplhá a ľahko priľne ku človeku (niekedy sa stáva až príliš závislým). Dokáže imitovať zvuky aj reč. V chove býva teritoriálny a bráni si územie svojej klietky či voliéry.
Radi sa ozývajú, ale nebývajú také hlučné ako iné papagáje.
Senegalské papagáje, ktoré boli chytené vo voľnej prírode, sa zvyčajne nestanú krotkými a nie sú z nich dobré domáce zvieratá.
Gino je krotký papagáj senegálsky, ktorý zbožňuje kešu oriešky. Po pár minútach sa veľmi rýchlo “oťuká” a nechá sa bez problémov hladkať aj cudzím ľuďom. Na svojich ošetrovateľov hneď po príchode nalietava a vyžaduje si hladkanie. Je veľmi kontaktný a prítomnosť ľudí má rád.
Obýva savanové porasty a otvorené lesy. Žije v pároch alebo malých kŕdľoch do 20 jedincov. Vo voľnej prírode je veľmi nenápadný, v zelených korunách stromov je náročné ho zbadať.
Hniezdi v dutinách stromov, najmä baobabov, vysoko nad zemou. Na znáške sedí samica. Samec jej, a neskôr aj mláďatám, prináša potravu a chráni hniezdo pred votrelcami. Samica v hniezde zostáva väčšinou až do 4. týždňa veku mláďat, kedy majú už mláďatá dostatok peria na tepelnú izoláciu. Mláďatá vylietavajú zhruba v 9. týždni veku.
Napriek drobnému vzrastu má povahové črty veľkých papagájov. Je zvedavý, rád sa šplhá a ľahko priľne ku človeku (niekedy sa stáva až príliš závislým). Dokáže imitovať zvuky aj reč. V chove býva teritoriálny a bráni si územie svojej klietky či voliéry.
Radi sa ozývajú, ale nebývajú také hlučné ako iné papagáje.
Senegalské papagáje, ktoré boli chytené vo voľnej prírode, sa zvyčajne nestanú krotkými a nie sú z nich dobré domáce zvieratá.
Má čiernu hlavu, zelený chrbát a hrdlo a žlté brucho a kostrč. Zelené perie na hrudi vstupuje do žltého peria v typickom tvare písmena “V”. Zobák aj nohy sú šedé. Dúhovka je oranžová.
Samec je zvyčajne väčší a ťažší ako samica. Samica má menšiu hlavu a užší zobák a zelené perie zasahujúce do žltého peria v tvare “V” v prednej časti tela jej zasahuje až medzi nohy a nekončí uprostred hrudi ako u samcov.
Napriek drobnému vzrastu má povahové črty veľkých papagájov. Je zvedavý, rád sa šplhá a ľahko priľne ku človeku (niekedy sa stáva až príliš závislým). Dokáže imitovať zvuky aj reč. V chove býva teritoriálny a bráni si územie svojej klietky či voliéry.
Radi sa ozývajú, ale nebývajú také hlučné ako iné papagáje.
Senegalské papagáje, ktoré boli chytené vo voľnej prírode, sa zvyčajne nestanú krotkými a nie sú z nich dobré domáce zvieratá.