Žije vo svorkách majúcich 6-20 jedincov. Vo vnútri svorky neexistuje nijaká prísne daná hierarchia, majú však rozdelené úlohy – niektorí sa starajú o mláďatá, druhí lovia.

Prevažnú väčšinu dňa trávia vo svojich norách alebo odpočívajú v tieni. Skoro ráno alebo večer sa združujú a vyrážajú na lov. Väčšinu roka psy hyenovité tiahnu krajinou. Na jednom mieste zotrvávajú len zhruba tri mesiace, keď majú samice mladé. Vtedy celá svorka chráni svoje územie a stará sa o odchov mláďat. Keď suka hára, označkuje nápadné miesta svojim močom. Samec značkuje na rovnakých miestach. Pri následnom párení ostatné samce neprejavujú ani náznak žiarlivosti. Samica rodí rada sama. Za deň až dva príde s mláďatami späť do svorky. Dospelé jedince mláďatá prijímajú a olizujú.

Po vlkovi etiópskom je to druhý najohrozenejší africký mäsožravec. V dôsledku stále silnejšieho prenasledovania zo strany človeka je stále čoraz vzácnejší. Činnosťou človeka prichádzajú aj o prirodzený habitus, zmenšuje sa ich životný priestor a ubúda koristi. Nepomáhajú im ani vírusy besnoty či psinky prenášané túlavými domácimi psami, ktoré často zdecimujú veľkú časť svorky.

Mladší členovia svorky chránia staré a choré zvieratá a delia sa s nimi o potravu. Po návrate z lovu dospelé zdravé zvieratá vyvrhujú potravu nielen mláďatám, ale aj starým a chorým.

Pri love vydrží bežať rýchlosťou až 60 km/h niekoľko kilometrov.

Polovica mláďat uhynie ešte skôr ako sa dožije veku 3 mesiace.

Ku zaisteniu potrebnej dávky tekutiny im stačí krv a ďalšie telové tekutiny z ulovených zvierat.

Sú to najobávanejší lovci Afriky. Sotva sa v stepi objavia, stáda veľkých kopytníkov panikária a utekajú preč. Psy hyenovité vyhľadávajú korisť hlavne zrakom a útočia priamo – bez ohľadu na smer vetra alebo vlastné krytie. Lov netrvá dlhšie ako 5 minút a svoju korisť okamžite po zvalení na zem usmrcujú.