Má dvojfarebnú čierno-bielu kožušinu. Srsť na chrbte mediara je takmer biela, na spodnej strane tela takmer čierna. Vzniká tak nápadný farebný kontrast, ktorý vo voľnej prírode varuje nepriateľa, aby sa ku mediarovi nepribližoval. Má pomerne malú hlavu a široké mocné laby vybavené dlhými pazúrmi, ktoré využíva pri hrabaní aj ako zbraň.
Tvrdí sa, že ak ho chytíte, dokáže sa otočiť vnútri svojej kože. To je síce nadnesené tvrdenie, avšak jeho koža je skutočne veľmi voľná, takže ho, napríklad nie je možné bezpečne uchopiť za kožu na šiji ako iné lasicovité šelmy.
Niektorí vedci sa domnievajú, že podobnosť zafarbenia srsti mláďat mediarov a gepardov sa u gepardov vyvinula ako druh mimikry, teda maskovania pred predátormi.
Žije prevažne nočným a kočovným životom. V oblastiach, kde sa cíti v bezpečí, vychádza z nory aj cez deň. Ak si noru vyhrabe sám, môže dosiahnuť dĺžku až 13 metrov a siaha do hĺbky 1,5 metra.
Je to predovšetkým samotárske zviera, ale staršie štúdie zaznamenali aj žitie v pároch. Samica sa o výchovu mláďat stará sama 12 až 16 mesiacov.
Latinský názov „Mellivora“ je vytvorený z latinských slov mel (med) a voro (žerem, hltám, hltavo jem).
Mediar je na svoju veľkosť veľmi silné a agresívne zviera. Boli zaznamenané aj prípady, keď napadli ľudí alebo automobily.
Pre svoje správanie voči veľkým cicavcom si mediar vyslúžil povesť najzlostnejšieho a najnebojácnejšieho zvieraťa.
Vďaka svojej rýchlosti, sile a extrémnej odolnosti voči jedom
(je schopný prežiť aj uštipnutie zmije útočnej) loví aj prudko jedovaté hady, ako sú zmije, či dokonca aj kobry.
Med a larvy včiel sú pre neho pochúťkou. S hľadaním medu mu pomáha vták – medozvestka krikľavá, ktorý požiera larvy a vosk včiel.
Navedie mediara k úľu a počká, až mediar hniezdo rozbije. Keď sa nasýti medu a larvami, zbytok prenechá medozvestke.
Vyhrabáva podobné “studne” ako slony.
