V minulosti bol rys ostrovid takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Brutus sa narodil v zajatí, a preto, žiaľ, nie je možné ho vypustiť do voľnej prírody.
Za adopčný príspevok ďakujeme:
NINKE BILIŠIČOVEJ,
DIANE SELECKEJ
Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba prechádza od svetložltej až po červenkasto žltú s výraznými tmavohnedými škvrnami a pozdĺžnym pásom na chrbte. Tieto škvrny môžu byť podľa pôvodu rysa rôzne výrazné. V zime je srsť hustejšia, prechádza viac do siva a tmavé škvrny strácajú na zreteľnosti. Brucho je zreteľne svetlejšie až biele.
Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.
Má veľmi široké a guľaté laby. Rysovi ostrovidovi pri jesennej výmene srsti narastá na labách hustá dlhá srsť, slúžiaca ako snežnice, ktoré mu napomáhajú pri brodení sa snehom, a tým so šetrením ťažko získanej energie pri pátraní za korisťou a jej prenasledovaní. Toto ochlpenie spodkov láb uľahčuje rysovi nielen pohyb v sypkom snehu, ale pôsobí aj protišmykovo na klzkých zľadovatených plochách. Aj vďaka tomu má rys vyššie šance na dobehnutie potenciálnej koristi, ktorá nie je na klzký terén vybavená tak ako rys.
Väčšinu roka žije samotársky. Len v dobe párenia sa samec zdržuje so samicou, pričom opustí svoje územie. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú.
Mláďatá prichádzajú na svet pokryté jemnou srsťou, slepé a úplne odkázané na materinskú starostlivosť. Oči otvárajú po dvoch týždňoch a na prvé potulky sa vydávajú z brloha až po piatich týždňoch od narodenia. Matka ich kojí zhruba dva až tri mesiace, aj keď mäso začínajú prijímať už vo veku 30 dní. Matku opúšťajú cca v jednom roku života, kedy sú už schopné uloviť si potravu samostatne.
Aj keď je rys veľmi rýchle zviera, zdravá zver im väčšinou unikne. V prírode má regulačnú úlohu – jeho korisťou sa stávajú obyčajne poranené, choré a zoslabnuté jedince, teda aj staré jedince a mláďatá.
Vplýva teda na zdravotný stav najmä vysokej zveri.
Svoje výkaly zahrabáva, len na okrajoch teritória nezahrabáva, lebo slúži ako hraničné znamenie.
Rys je najväčšia európska mačkovitá šelma, ktorá však bola už vo väčšej časti Európy stálym prenasledovaním vyhubená.
V jeho rajóne nestretneme ani líšku, ani mačku divú.
Pomerne presne dodržiava svoje chodníky a v sliedení za korisťou prejde za jednu noc trasu aj 20 km.
Rys je skutočne ostrovid – za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca na 300 metrov a srnca na 500 metrov. Zrak má vynikajúci aj v noci. V lete počas splnu zbadá napríklad zajaca na 125 m a srnca na 300 m.
Je veľmi dobrým plavcom a výborne sa šplhá po stromoch.
Rys je schopný vyskočiť z miesta až do dvojmetrovej výšky. Týmto spôsobom loví jariabky, či bažanty, ktoré sa snažia vzlietnutím uniknúť.
V minulosti bol rys ostrovid takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila. Brutus sa narodil v zajatí, a preto, žiaľ, nie je možné ho vypustiť do voľnej prírody.
Väčšinu roka žije samotársky. Len v dobe párenia sa samec zdržuje so samicou, pričom opustí svoje územie. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú.
Mláďatá prichádzajú na svet pokryté jemnou srsťou, slepé a úplne odkázané na materinskú starostlivosť. Oči otvárajú po dvoch týždňoch a na prvé potulky sa vydávajú z brloha až po piatich týždňoch od narodenia. Matka ich kojí zhruba dva až tri mesiace, aj keď mäso začínajú prijímať už vo veku 30 dní. Matku opúšťajú cca v jednom roku života, kedy sú už schopné uloviť si potravu samostatne.
Aj keď je rys veľmi rýchle zviera, zdravá zver im väčšinou unikne. V prírode má regulačnú úlohu – jeho korisťou sa stávajú obyčajne poranené, choré a zoslabnuté jedince, teda aj staré jedince a mláďatá.
Vplýva teda na zdravotný stav najmä vysokej zveri.
Svoje výkaly zahrabáva, len na okrajoch teritória nezahrabáva, lebo slúži ako hraničné znamenie.
Rys je najväčšia európska mačkovitá šelma, ktorá však bola už vo väčšej časti Európy stálym prenasledovaním vyhubená.
V jeho rajóne nestretneme ani líšku, ani mačku divú.
Pomerne presne dodržiava svoje chodníky a v sliedení za korisťou prejde za jednu noc trasu aj 20 km.
Rys je skutočne ostrovid – za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca na 300 metrov a srnca na 500 metrov. Zrak má vynikajúci aj v noci. V lete počas splnu zbadá napríklad zajaca na 125 m a srnca na 300 m.
Je veľmi dobrým plavcom a výborne sa šplhá po stromoch.
Rys je schopný vyskočiť z miesta až do dvojmetrovej výšky. Týmto spôsobom loví jariabky, či bažanty, ktoré sa snažia vzlietnutím uniknúť.
Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba prechádza od svetložltej až po červenkasto žltú s výraznými tmavohnedými škvrnami a pozdĺžnym pásom na chrbte. Tieto škvrny môžu byť podľa pôvodu rysa rôzne výrazné. V zime je srsť hustejšia, prechádza viac do siva a tmavé škvrny strácajú na zreteľnosti. Brucho je zreteľne svetlejšie až biele.
Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.
Má veľmi široké a guľaté laby. Rysovi ostrovidovi pri jesennej výmene srsti narastá na labách hustá dlhá srsť, slúžiaca ako snežnice, ktoré mu napomáhajú pri brodení sa snehom, a tým so šetrením ťažko získanej energie pri pátraní za korisťou a jej prenasledovaní. Toto ochlpenie spodkov láb uľahčuje rysovi nielen pohyb v sypkom snehu, ale pôsobí aj protišmykovo na klzkých zľadovatených plochách. Aj vďaka tomu má rys vyššie šance na dobehnutie potenciálnej koristi, ktorá nie je na klzký terén vybavená tak ako rys.
Rys je najväčšia európska mačkovitá šelma, ktorá však bola už vo väčšej časti Európy stálym prenasledovaním vyhubená.
V jeho rajóne nestretneme ani líšku, ani mačku divú.
Pomerne presne dodržiava svoje chodníky a v sliedení za korisťou prejde za jednu noc trasu aj 20 km.
Rys je skutočne ostrovid – za denného svetla dokáže spozorovať myš vo vzdialenosti 70 metrov, zajaca na 300 metrov a srnca na 500 metrov. Zrak má vynikajúci aj v noci. V lete počas splnu zbadá napríklad zajaca na 125 m a srnca na 300 m.
Je veľmi dobrým plavcom a výborne sa šplhá po stromoch.
Rys je schopný vyskočiť z miesta až do dvojmetrovej výšky. Týmto spôsobom loví jariabky, či bažanty, ktoré sa snažia vzlietnutím uniknúť.