Líška je samotársky a túlavý živočích, pospolito žije iba matka s mláďatami alebo niekoľko súrodencov. Pária sa v januári – februári, pričom zvádzajú samce o samice boje. Najmä vtedy, no aj inokedy, sa ozývajú štekaním.
Po narodení mláďat samica zostáva v nore a o potravu sa stará samec, ktorý zásobuje celú rodinu.Oči a uši sa líščatám otvárajú dva týždne po narodení, po štyroch týždňoch sa prvýkrát vydávajú z nory na prieskum okolia. Vo veku 6 mesiacov už vážia toľko čo ich rodičia. Rýchlo si osvojujú lovecké umenie a rozchádzajú sa, aby si našli svoje vlastné územie.
Líška je náš najbežnejší mäsožravec. Vyskytuje sa prakticky vo všetkých typoch biotopov, kde nájde vhodnú potravu. Podmienkou je len miesto, kde si môže nájsť úkryt.
Líšky obývajú hlavne zemné nory. Podzemné nory prednostne vyhlbujú na slnečných svahoch. Líščí brloh máva rozvetvenú sústavu chodieb s niekoľkými východmi. Hniezdnu komoru si líška vystiela srsťou, ktorú si vytrháva najmä z brucha. Jej brloh, najmä zjari, zďaleka poznať podľa kopy vyhrabanej zeminy.
Líška je bystré zviera, má veľmi dobre vyvinutý čuch aj sluch. Počuje dokonca nízkofrekvenčné tóny, ktoré spôsobí myš prechádzajúca trávou alebo dážďovka plaziaca sa po zemi.

V posledných rokoch sa objavujú správy o výskyte líšok na smetiskách a vo veľkých mestách, kde sa živia odpadkami. Videli ich už ako navštevujú kontajnery a žerú zo psích misiek.
Hlodavce loví líška pomocou svojho charakteristického skoku, kedy sa takmer nečujne odrazí od panvových končatín a pri dopade do snehu či trávy zabodne svoje hrudníkové končatiny a pysk.
Líške niekedy pomáha s odchovom mláďat jej sestra, ktorá práve mláďatá nemá, alebo niektorá z jej starších dcér. Tieto “tety” tak zbierajú veľmi cenné skúsenosti pre odchov vlastných mláďat v budúcom roku.
Oči líšky v tme svetielkujú zelenou farbou.
Líška potravu nežuje, len mäso roztrhá na menšie kúsky.
Líščatá majú po narodení krátke ňufáčiky a pripomínajú šteniatka.