Sú to malé až stredne veľké korytnačky najčastejšie zamieňané s druhom korytnačka zelenkastá (Testudo hermanni), s ktorou sú si veľmi podobné. Je medzi nimi hneď niekoľko rozdielov, najvýraznejšie je však to, že korytnačka žltohnedá nemá na konci chvosta rohovinový tŕň, na okraji karapaxu nad chvostom má len jeden štítok (nie dva ako zelenkastá) a je o niečo menej zelená.
Korytnačka žltohnedá má klenutý pancier, plochú hlavu s veľkými očami, veľké šupiny na nohách a silné pazúry.
Pohlavie je možné určiť aj v piatich rokoch veku. Samce sú vo všeobecnosti menšie. Ich chvosty sú dlhšie ako u samíc a rovnomerne sa zužujú do špičky a kloakálny otvor je ďalej od koreňa chvosta. Spodná strana je trochu zakrivená, zatiaľ čo samice majú na spodnej strane plochú škrupinu. Zadná časť mužského panciera je širšia ako dlhá. Zadné platničky panciera často vybiehajú smerom von.
Tieto zvieratá sú suchozemské a vyskytujú sa v oblastiach s nízkou vlhkosťou a suchým podnebím. Niekedy sa zdržiavajú v nore počas teplejších období dňa, ale inak sú denné. Svoj deň začínajú vyhrievaním sa na skalách s úplne vystretými nohami a hlavou. Potom sa pasú. Existuje viacero poddruhov a podľa klimatických podmienok upadajú či neupadajú do hibernácie.
V období hneď po prebudení zo zimného spánku u nich nastupuje pud párenia. Samci samice intenzívne sledujú. Jedno úspešné párenie umožní samičke klásť vajíčka viackrát. Samica vajíčka zahrabáva.
Patrí medzi najrozšírenejšie korytnačky chované v zajatí.
Táto korytnačka je pomenovaná v angličtine podľa vzorov na jej pancieri, ktoré majú rôzne farebné bodky a okraje tradičnej gréckej mozaiky – “greek tortoise”. V doslovnom preklade “grécka korytnačka”.
