Mačiak grivet je nazývaný aj mačiak zelený pre jeho zlatozeleno sfarbenú srsť a bledo sfarbené labky. Taktiež sú pre neho typické chumáče bielej srsti po bokoch tváre. Biele olemovanie čiernej tváre sa tiahne pozdĺž krku a hrudníka cez brucho až po chvost. Nápadným znakom mačiaka zeleného je práve jeho chvost – meria približne 80 centimetrov a je spravidla dlhší ako zvyšok tela.
Mačiaky zelené žijú vo väčších skupinách (10-50 členov), ktoré pozostávajú zväčša z niekoľkých samíc, ich mláďat a malého počtu samcov. Tlupu vedie dominantný samec, pričom ku zmene vo vedení dochádza pomerne často.
Samice sa pária s viacerými samcami. Pri starostlivosti o mláďa si samice vzájomne pomáhajú.
Mláďa mačiaka zeleného sa môže po narodení držať matky nielen rukami a nohami – na chytanie má uspôsobený chvost. Postupne sa však táto schopnosť stratí.
Mačiaky sú aktívne ráno a v podvečer.
Počas dňa zostupujú aj na zem a hľadajú si potravu. Spia v korunách stromov.
Veľkú časť dňa trávia mačiaky hraním, úpravou srsti, šplhaním sa po stromoch a predstieraným – hraným súperením. Hry a úprava srsti slúžia na upevňovanie sociálnych väzieb.
Charakteristickým znakom tejto opice sú rozličné varovné výkriky, ktoré signalizujú členom skupiny, že sa približuje konkrétny nepriateľ.
Početnosť mačiakov sa znižuje vo voľnej prírode degradáciou prostredia a nelegálnym odchytom mačiakov na komerčné účely, mačiaky sa taktiež stávajú potravou veľkých hadov, leopardov, domorodých obyvateľov aj paviánov.
Opice prispievajú k rozmnožovaniu a šíreniu rastlín. Plody požierajú tak, že pri tom nerozhryzú semená, ktoré postupne prejdú celým tráviacim traktom a spolu s trusom sú vylúčené na miesta značne vzdialené od materskej rastliny.
Majú širokú škálu nepriateľov. Ako potrava slúžia orlom, hadom, leopardom či iným mačkovitým mäsožravcom. Uloviť ich dokáže dokonca aj pavián a krokodíl.
