Je to malá až stredne veľká korytnačka. Chrbtový, mierne vyklenutý, pancier je žlto-hnedý až hnedý s čiernym vzorom. Farba môže vekom vyblednúť. U oboch pohlaví je prítomný charakteristický rohový “necht” na konci chvostu. Pohlavný dimorfizmus je nepatrný. Samice bývajú väčšie. Navyše samce majú brušný pancier jemne prehĺbený.
Žijú na lúkach a v lesoch, kde môžu ľahko nájsť úkryt, keď je slnko príliš horúce. V zime hibernujú pod hromadami odumretého lístia. Sú pomerne samotárske. Rozmnožujú sa sezónne, krátko po vyjdení z miesta zimného odpočinku. Samec samicu prenasleduje. Samce sa snažia páriť aj s viacerými samicami. Samice sa väčšinou javia voči samcom pasívne, pričom niekedy aj “poodídu” počas kopulácie, čím samca zhodia. Po úspešnom oplodnení za určitý čas samica vyhrabe v zemi hniezdo, kam uloží znášku. Vyliahnuté mláďatá sa objavujú od konca augusta do októbra, zvyčajne po dažďoch na konci leta. Ak však neprídu dažde alebo sa hniezdenie uskutoční neskoro v roku, mláďatá môžu zostať pod zemou až do ďalšej jari. Prvých pár rokov svojho života sa zvyčajne zdržiavajú v blízkosti hniezda.
Hniezdenie môže trvať niekoľko minút až niekoľko hodín. Samiciam, ktoré začínajú hniezdiť ráno, hrozí prehriatie a smrť.
Najväčšie korytnačky zelenkasté boli nájdené v Bulharsku a najmenšie v Grécku a Katalánsku.
V hustej populácii sa mnohé zvieratá môžu spolu vyhrievať a často šplhať po sebe až v 3 vrstvách.
