Kura domáca pochádza z kury divej (Gallus gallus), pričom jej domestikácia prebiehala zhruba 4 000 rokov pred Kristom v juhovýchodnej Ázii, odkiaľ sa postupne dostala do celého sveta. Dnes poznáme 5 typov plemien podľa zamerania úžitkovosti: nosivé, mäsové, kombinované, bojové a okrasné. Sú rôznych veľkostí aj farieb (od bielej, cez hnedú až čiernu). Môžu byť jednofarebné, škvrnité aj s postupne sa prelínajúcimi farbami. Väčšinou obidve pohlavia majú na brade a hlave kožné záhyby nazývané laloky a hrebene. U samcov bývajú zväčša výraznejšie. Samice bývajú oproti samcov zväčša menšie a menej farebne výrazné. Nie je to však pravidlo, každé plemeno má totižto vlastné špecifikácie.
Sú to skupinové vtáky schopné vykonávať krátke lety. Majú výrazný sociálny systém a zavedený hierarchický poriadok: je tu dominantný samec, ktorému všetci podliehajú a ktorý si drží okolo seba hárem samíc, ktoré chráni pred inými samcami aj predátormi. Samice majú samostatnú hierarchiu.
Na vajíčkach sedí iba samica. Mláďatá po vyliahnutí majú jemné páperie. Samica ich vodí, zahrieva, chráni a učí až do ich osamostatnenia. Niektoré plemená (hlavne šľachtené na produkciu vajec) stratili pud kvokavosti a o nové potomstvo je nutné postarať sa umelou cestou.
Najmenšie plemeno kury domácej Serama je charakteristické nielen svojou veľkosťou, ale taktiež držaním tela s vypnutým hrudníkom. Hmotnosť ich vajíčok môže byť len 20 g.
Najväčším plemenom je Jerseyský obor, ktorého kohút môže mať aj 6 kg. Vyšľachtený bol na mäso, ale v chovateľstve sa neujal, nakoľko rastie oproti brojlerom o dosť pomalšie, čo sa odzrkadľuje v ekonomických nákladoch.
Sú to veľmi podceňované zvieratá s pomerne vysokou inteligenciou. Na dorozumievanie používajú celú škálu špecifických zvukov, pamätajú si nielen členov kŕdľa, ale i ľudské tváre, vedia pochopiť koncepty niektorých hier (napr. schovávačku) a zvládajú dokonca aj ľahkú aritmetiku ako je sčítanie a odčítanie.
