Labuť trúbivá je najväčším vodným vtákom. Je to majestátny vták so snehobielym perím, uhlovo čiernym zobákom, chodidlami a nohami. Zblízka je na spodnej časti zobáku vidieť tenkú oranžovo-červenú čiaru. Samce aj samice majú hlboký hlas, ktorým sa ozývajú.
Prirodzene žije len v Severnej Amerike a je najvzácnejšou z ôsmich druhov labutí.
Labute tvoria páry na celý život. Častokrát sa radi vracajú každý rok do rovnakého hniezda, ktoré môže byť veľké aj tri metre. Na jeho stavbe sa zúčastňujú obe pohlavia. Mláďatá majú sivé páperie a čoskoro po narodení sú úplne samostatné. V prípade nebezpečenstva ich rodičia ukryjú a sami odletia preč. Mláďatá s rodičmi často zostávajú aj po tom, čo už vedia lietať, mnohokrát až do ďalšej sezóny.
Labuť trúbivá bola v Severnej Amerike hojne rozšírená, ale keď tam prišli Európania, takmer ju vyhubili. Sú to teritoriálne zvieratá a pri obrane hniezda častokrát reagujú útočne a nie útekom, čo lovcom ich prácu značne uľahčilo.
Existuje legenda o umierajúcej labuti. Aj podľa názoru ornitológov ťažký dych umierajúcej labute znie skutočne ako smútočná pieseň.
V období hniezdenia bránia labute trúbivé svoje hniezdo a územie veľmi oduševnene. Ak nad ich hniezdom krúžia iné labute, často dokonca aj vzlietnu, aby obránili svoje územie.
Labute žijúce vo vnútrozemí nemigrujú tak ako ich príbuzní žijúci na pobrežiach, ale na svojom stanovišti zostávajú celoročne.
