Spolu s červeným lemurom je tento druh najväčším existujúcim členom čeľade Lemuridae. Lemur vari je vždy čierny aj biely; všeobecné farebné vzory sa zvyčajne nelíšia. Brucho, chvost, ruky a nohy, vnútorné končatiny, čelo, tvár a temeno sú čierne. Srsť je biela na bokoch, chrbte, zadných končatinách a na zadných končatinách. Samce aj samice sú si navzájom veľmi podobní.
V skupine lemurov môže byť až 10 jedincov a je v nej zložitá sociálna štruktúra. Vládnu v nej samice, ktoré aj najaktívnejšie bránia svoje teritórium. Samice sú agresívnejšie, než samci, niekedy samice dokonca samcov napádajú, aby boli skôr pri potrave – energetický výdaj samíc je aj z dôvodu skrátenej gravidity a starostlivosti o potomstvo omnoho vyšší než u samcov.
Samce aj samice dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku 1,5 až 3 roky. Samica si postaví hniezdo, v ktorom mláďatá zostávajú, kým ho nedokážu samé opustiť. Prvé dva týždne po pôrode zostáva samica s mláďatami takmer 24 hodín denne. Hniezdo strážia aj samce aj samice. Vedci zaznamenali, že samice niekedy ukladajú mláďatá do spoločných hniezd a spolu sa podieľajú na rodičovskej starostlivosti, kým zvyšok skupiny zháňa potravu. Zvyšuje sa tak prežiteľnosť mláďat.
Vývoj početnosti lemurov vari má za posledných 27 rokov klesajúci tendenciu, pričom klesol až o 80 %.
Lemury vari sa pri získavaní potravy – ovocia, alebo kvetov – dokážu zavesiť zadnými labkami na konár stromu, spustiť sa dole hlavou a prednými labkami si odtŕhajú kvety, alebo sladké plody.
Lemuri dostali svoj názov podľa rímskych „lemuros“ – duchov zomretých, ktorí sa v noci ozývali pekelným kvílením, krikom a nárekmi.
Väčšina mláďat primátov sa počas dospievania pevne drží matky. Mláďatá lemurov vari sú však uložené v hniezde.
