Ťavy sú na život v púšti veľmi dobre prispôsobené. Namiesto kopýtok majú „papučky“, vďaka ktorým sa im nohy nezabárajú do piesku. Dokážu zaklapnúť nozdry, takže sa im pri púštnej búrke nedostane piesok do nosa. Uši sú chránené pred pieskom vďaka hustému osrsteniu. No a oči sú tiež v bezpečí – oko si vedia „zaklapnúť“ tretím viečkom.
Ťava dvojhrbá je v lete chránená krátkou srsťou, ktorá ju chráni pred slnečným žiarením a dotieravým hmyzom a na zimu presrstí do hustej zimnej srsti, ktorá zabezpečuje izoláciu pred studeným dažďom, nepríjemným vetrom a snehom.
Pohybuje sa v stádach, ktoré vedie vždy jeden starší samec. V stáde môže byť 6-20 jedincov. Mladé samce sa istý čas potulujú samé, až kým sa im podarí vytvoriť hárem. Často sa snažia odlákať starému samcovi z háremu aspoň zopár samíc, ale ten ich tvrdo odháňa.
Párenie sa odohráva vo zvláštnej polohe v sede. Samice ťavy rodia mláďatá raz za dva roky. Rodia výhradne v stoji. Už po dvoch hodinách po pôrode sa mláďa snaží postaviť a kráčať. Avšak až po niekoľkých dňoch je v chôdzi istejšie. Samica kojí mláďa takmer až do jeho pohlavnej dospelosti (2.-3. rok života). Počas trinástich mesiacov dokáže produkovať 1 až 7 litrov mlieka denne. Mladé samce sú zo skupiny vypudené, samice zostávajú s matkou.
V súčasnosti je divoká ťava dvojhrbá (Camelus ferus) považovaná za samostatný druh a je na pokraji vyhynutia. Posledné voľne žijúce populácie prežívajú v počte niekoľko stoviek jedincov v púšti Gobi na juhozápade Mongolska. Hospodársky chovaných zvierat je odhadovo okolo 15 miliónov.
Pôvod ťavy dvojhrbej je v strednej Ázii. Dá sa vidieť v regióne od Kazachstanu po severné Mandžusko. Rovnako ako ťava jednohrbá (dromedár), ktorej pôvod je v Afrike, bola domestikovaná už v dávnej minulosti. Divoké ťavy jednohrbé boli už dávno vyhubené.
Ťava je mimoriadne nenáročná, uspokojí sa s výživne veľmi chudobným krmivom a v hospodárení s vodou je mimoriadne efektívna.
Hrby slúžia na vytváranie tukových zásob – zdroja metabolickej vody. Mýtus o tom, že ťava nosí v hrboch zásoby vody je preto nepravdivý.
Ťavy dokážu naraz vypiť také množstvo vody, ktoré zodpovedá tretine hmotnosti ich tela.
Ťavy znášajú veľmi zle vlhké podnebie. Inak sú schopné bez problémov prežiť aj výkyvy teplôt od mínus 27 stupňov Celsia do plus 50.
Sú to prežúvavce a dokážu stráviť aj tvrdé trávy, byliny či tenšie vetvičky s lístím krovín rastúcich v nehostinných podmienkach.
