Pancier je vysoký a klenutý so strmými, takmer zvislými stranami. Sfarbený je čiernymi škvrnami až čiarami na žltom pozadí hlavne u mladých jedincov. U starších jedincov majú znaky tendenciu vyblednúť do nevýraznej hnedej alebo šedej. Hlava aj končatiny sú jednotne sfarbené do žlta až hneda.
Táto korytnačka je pasúcim sa druhom, ktorý uprednostňuje polosuché, tŕnité až trávnaté biotopy. Vo veľmi horúcom aj veľmi chladnom počasí sa môže zdržiavať v opustených dierach líšok, šakalov alebo diviakov.
Vyznačujú sa dennou aktivou, menej aktívne bývajú počas horúceho počasia a v období sucha.
Korytnačka leopardia dosahuje pohlavnú dospelosť medzi 12. a 15. rokom života. Tento druh nie je zvlášť spoločenský. Počas obdobia párenia sa samci bijú o samice tak, že narážajú do svojich konkurentov. Samica pre znášku vyhrabáva jamku. Následne vajíčka opúšťa. K početným predátorom vajíčok a vyliahnutých mláďat patria varany, hady, šakaly a vrany. Dospelí jedinci majú málo prirodzených predátorov.
Výnimočne veľká korytnačka leopardia môže dosiahnuť 70 cm a vážiť 40 kg.
Niekedy obhrýzajú kosti, aby získali vápnik, potrebný pre vývoj kostí a ich vaječných škrupín.
Semená môžu prejsť cez črevo korytnačiek nestrávené, takže korytnačka leopardia zohráva významnú úlohu pri šírení semien rastlín.
Zvyčajne sa pohybujú pomaly. Keď sa však zľaknú, môžu šprintovať. Dokážu aj plávať vďaka veľkému pľúcnemu priestoru v ich klenutej schránke, ktorý umožňuje vztlak.
Korytnačka zasyčí, keď sa bojí, ale zvuk nie vždy vychádza z jej úst. Keď rýchlo vtiahne hlavu a končatiny do svojho panciera, vytlačí im to všetok vzduch z pľúc, čo môže spôsobiť syčanie.
