Papagáj sivý nehýri toľkými farbami ako jeho juhoamerickí príbuzní. Jeho mäkké perie je sivé, konce krídel má čierne a líca biele. Chvost sa skladá zo žiarivo červených kormidlovacích pier. Horná čeľusť zobáku je spojená s lebkou kĺbom, vďaka čomu je pohyblivá. Dolnou čeľusťou môže papagáj hýbať dopredu a dozadu. Vďaka tomu sa jej okraje brúsia o priečne zárezy na hornej čeľusti. Papagáj sivý používa zobák pri šplhaní ako “tretiu nohu”. Nohy papagájom slúžia nielen na šplhanie po stromoch, ale aj na podávanie potravy do zobáka. Oba vonkajšie prsty smerujú dozadu a oba vnútorné dopredu, čo im umožňuje efektívny úchop predmetov.
Je to hlučný a spoločenský vták. Noci trávi spoločne vo veľkých kŕdľoch. Cez deň sa väčšie kŕdle rozpadnú na menšie skupiny. Partnerské zväzky uzatvárajú väčšinou na celý život. Vzájomne si čistia perie a kŕmia sa na znak náklonnosti a udržania si vzťahu. Na znáške sedí iba samica, samec sa o ňu stará a nosí potravu jej aj mláďatám.
Je to dobrý letec na krátke vzdialenosti, na väčšie nemá výdrž. Dokáže sa však výborne šplhať. Ak sa ukáže nepriateľ, všetky vtáky zareagujú veľmi rýchlo. Zmĺknu a rozpŕchnu sa na všetky strany.
Papagáj sivý, zvaný aj žako, je obľúbeným domácim miláčikom. Dokáže imitovať celú škálu zvukov, ľudská reč mu taktiež nerobí problémy. Ak vo svojom okolí v zajatí tento hravý a spoločenský vták nemá dostatok podnetov, ľahko sa stane útočným či si vytrháva perie.
Aj u papagájov sa vyskytujú praváci a ľaváci. Ide o to, ktorú nohu pri uchopení predmetov preferujú.
Jeho inteligencia sa prirovnáva k inteligencii šesťročného dieťaťa – dokáže sa naučiť rozlišovať predmety, materiály, riešiť hlavolamy…
