Je charakteristická okrúhlym a na vrchole plchým karpaxom pieskovej farby s výraznými čiernymi znakmi. Taktiež je špecifická počtom prstov na nohách. Má len štyri prsty, ktoré sú až ku pazúrom zrastené. Pohlavný dimorfizmus je viditeľný vo veľkosti – samička je väčšia ako samček – a v dĺžke chvosta – samica má chvost kratší.
Je to najodolnejší druh suchozemskej korytnačky vyskytujúci sa aj v Rusku na Volge. Prirodzené sú pre ňu pohoria a púšte, voľné stepi s kamenňmi a suchou ílovitou až piesčitou pôdou a riedkymi porastmi. Má rada slnečné miesta s občasným tieňom, neznáša vlhko a chladno.
Je aktívna najmä cez deň, je značne čulá, rada hrabe a šplhá. Samci sú agresívni dokonca aj voči samcom iného druhu, aj keď sú od nich skoro trojnásobne väčší.
Samec samici pred párením dvorí. Samica vajíčka zahrabáva. Niekedy mláďatá v hniezde prezimujú a vychádzajú von až nasledujúcu jar.
Rast je u tejto korytnačky pomalý. Zatiaľ čo pohlavne dospievajú v 10. roku, za dospelé sa považujú vo veku 20 až 30 rokov.
Dokáže vykopať podzemné chodby dlhé až 12 metrov.
Z jej mäsa sa vyrába korytnačia polievka, ktorá je vo Francúzsku považovaná za delikatesu.
